Dokázali by ste si predstaviť, že by ste necítili bolesť? Touto unikátnou vlastnosťou sa vyznačuje 72 ročná Škótka, ale aj jedenásťročná Gabby z USA. Na prvý pohľad pôsobí zaujímavo predstava, že by v prípade postrelenia a iných zranení telo neutrpelo šok a mohlo ďalej fungovať, no ide len o omyl, ktorý nepočíta s krvácaním a ďalšími javmi. Necítiť bolesť znamená oveľa viac komplikácií, ako výhod. Oba prípady však vedcov neprestávajú fascinovať. Laicky preto, že ušetria za injekciu u zubára a ani zákrok nepredstavuje žiadne ťažkosti a nepotrebujú anestéziológa pri operácii. Lenže nie je to tak ružové, ako sa zdá…
Ženy, ktoré necítia bolesť
Jo Cameron, zo Škótska
Keď mala 8 rokov, zlomila si ruku. Nikomu to však nepovedala, pretože to sama nevedela. Keď sa oprela o sporák, všimla si to len podľa vône opekajúceho mäsa. Vlastného mäsa. Rástla do prostredia, v ktorom necítila bolesť a tak nevedela, ako bolesť prijať. Až skúmanie génov tejto ženy prinieslo zistenia, že v jej tele nastali mutácie, aké veda predtým nepopísala. Vážne dôsledky tejto mutácie necítila počas celého života, až do veku 65 rokov, keď si práve dôsledkom toho, že necítila bolesť, uvedomila rozsiahle poškodenia kĺbov a kostí.
Zdravý človek cíti bolesť ako signál, že niečo nie je v poriadku. V jej prípade sa však na vážne poškodenia bedrových kĺbov prišlo až po viditeľnom zhoršení chôdze. Zaujímavosti je, že Cameron cítila odlišnosť aj vo svojom správaní. Napríklad ju nikdy nič nevyviedlo z miery, nebola v strese a nepoľavila ani pri situáciách, kde by bola panika na mieste, napríklad ako pri automobilovej nehode. Vedecké zistenia v jej prípade by mohli priniesť nové spôsoby postupov pri liečbe chronických chorôb. Podarilo sa totiž získať informácie o génoch, ktoré to majú zrejme na svedomí. Ich dielom je pocit pohody a vyrovnanosti, ktorý Cameron po celý život sprevádza.
Gabby z USA
11 ročné dievča si možno pamätáme zo šokujúcich reportáží pred niekoľkými rokmi. Zachytávalo dievča, ktoré necíti bolesť. Od momentov, keď sa naučilo behať štvornožky, znamenala jej inakosť vážny problém pre rodičov. Ako dievča, ktoré necíti bolesť a s ňou spojenú únavu, dokázala behať štvornožky aj po chodníku vonku. Zranené kolená nepredstavovali pre dievčatko žiaden problém. Rovnako ako zranenia spôsobené nožom, popáleniny, horúca voda, alebo uštipnutie bodavým hmyzom. Akákoľvek hrozba spojená s bolesťou sa dievčaťa netýkala.
Jej prípad je o to viac zvláštny, že postihol telo ako jedna z niekoľkých diagnóz. Necítila by bolesť, ak by sedela na množstve skla, stúpila na klinec, ani keby mala vážne zlomeniny. Jediným prejavom vážnych zlomením by bola znemožnená chôdza a povedané príliš drsne – krvácanie a trčiace kosti z pokožky. Ťažko predstaviteľné je aj obliekanie na zimu. Odhalený chrbát by bolo možné zistiť len očami niekoho iného. Dievča necíti bolesť spôsobenú ani chladom.
Necíti bolesť, a tak ani jej oči necítia potrebu reagovať viečkom v prípade nečistoty, ani pocitu suchého oka. Z tohto dôvodu je neustále ohrozený jej zrak.
Zdroje: https://www.smithsonianmag.com
